Tváre projektu
Adela Banášová, moderátorka
o jej rozhodnutí pridať sa k čisteniu Trnavského mýta:
Prácu, ktorú robím dobrovoľne, nerobím z donútenia. … A toto nie je dobrovoľníctvo, toto je skôr nakopnutie pre ľudí, že sa môžeme spoločne starať o to, aby niektoré veci vyzerali dobre. A možno si potom ľudia aj viac uvedomia, že spoločné veci netreba ničiť; ešte na to nie sme zvyknutí starať sa aj o vzhľad vecí, ktoré priamo nepatria nám. … Akákoľvek aktivita plodí ďalšiu aktivitu, je to taký butterfly efect (efekt motýlích krídel), ktorý môže inšpirovať veľa ďalších ľudí.
Zuzana Porubjaková, herečka
o jej rozhodnutí pridať sa k čisteniu Trnavského mýta:
Prišlo mi to úplne normálne zapojiť sa – to je ako keď ma kamarát alebo rodina zavolajú na kávu. Keď je nejaká dobrá vec, tak prečo nepomôcť? Navyše, pre mladého človeka je to vzrušenie, keď je s kopou ďalších mladých ľudí a môžu robiť spolu – vtedy to neberie ako prácu, ale ako zábavu.
Ivana Surovcová, tanečníčka a herečka
Čo sa podľa vás dá stihnúť za 72 hodín?
72 hodín je dlhý čas a stihnúť sa dá veľa. Závisí len od ľudí ako vedia využiť každú minútu. Ja som človek, ktorý stále niečo robí, ma naplánovaný deň do poslednej minúty a večer, keď si ľahnem do postele, spokojne zaspím, lebo som stihla všetko, čo som chcela.
Čo Vám napadne, keď sa povie dobrovoľníctvo?
Rozdelením slova ma v momente napadlo voľnosť pri páchaní dobrých skutkov, činnosť alebo aktivita, ktorá nám dáva zelenú pri pomoci ľuďom, prírode, v prospech niekoho alebo niečoho. Je to bezodplatná uvedomelá činnosť prameniaca z ochoty pomôcť.
Máte osobnú skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou? Ak áno, aká aktivita to bola?
Mám skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou, minulý rok som sa zapojila do projektu Ruka v ruke s Nitrou, išlo o dobrovoľnícke práce v rekreačnom parku pod Borinkou, ďalej som sa zapojila do charitatívneho projektu Farebná dúha, ktorého výťažok putoval na renováciu detských onkologických centier v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, dražila som hodinu tanca. Naposledy som sa zapojila do projektu 7. zmysel, ktorého snahou bolo ukázať, že svet Počujúcich a Nepočujúcich sa dá spojiť.
Čo vo Vás táto skúsenosť zanechala?
Zanechala hlavne pocit z dobre vykonanej práce, pocit zadosťučinenia, že som aj ja mohla prispieť na zveľadení môjho rodného mesta. A bola to práve mne z mladosti tak blízka Borinka, kúsok oázy zelene a ticha v blízkosti môjho bydliska.
Prečo by podľa Vás mali/nemali ľudia robiť veci dobrovoľne?
Tam, kde štát nestačí, je každá dobrovoľnícka činnosť vítaná.
Čo je pre Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Podpora občianskej iniciatívy, spájanie a motivovanie rovnako zmýšľajúcich ľudí, zaktivovanie dobrovoľníckej činnosti majúcej celoslovenský rozmer .
Čo pomáha Vám v zdolávaní každodenných radostí a starostí? Máte životné motto, ktorým sa riadite?
Vitalita, pozitívne myslenie a vedomie, že vždy sa môžem oprieť o moju rodinu a priateľov. Mojim životným mottom je: Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov.
Csongor Kassai, herec
Čo Vám napadne, keď sa povie dobrovoľníctvo?
Dobrovoľníctvo by malo znamenať niečo, čo pre niekoho prináša šťastie. Možno pre toho, kto to dobrovoľníctvo sám robí, a zároveň aj pre toho, kto to dobrovoľníctvo, tú činnosť, dostane.
Akí ľudia sú to vlastne tí dobrovoľníci?
Ľudia, ktorí sú dobrovoľníci, alebo vykonávajú dobročinnú vec, akciu. Jedným slovom, sú to nezištní ľudia.
Čo podľa Vás ľudí od dobrovoľníctva odrádza?
Možno očakávajú zištnosť, a práve preto to nerobia. Alebo nemajú čas. Alebo by som to možno vystihol takým výrazom, že k tomu nemajú vzťah. Ľudia väčšinou robia veci, ku ktorým majú vzťah, a keď k tomu niekto vzťah nemá, tak to jednoducho nerobí.
Čo je podľa Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Myslím si, že pre mladých ľudí, ktorí sa zúčastnia, teda myslím si, že sú to najmä mladí ľudia, ktorí sa zúčastnia tejto akcie, to určite prináša dobrý pocit, lebo sa zúčastnia dobrovoľne a vedia, že robia prospešnú vec. Či už je to oprava alebo vyčistenie nejakého detského ihriska, alebo pomáhanie v škôlke, alebo práve naopak, v domove dôchodcov, tak z toho budú mať určite dobrý pocit. A tie malé deti ocenia to, že majú čisté ihrisko a dôchodcovia, že tí mladí ľudia, alebo väčšina tých mladých ľudí, o ktorých si dovtedy mysleli, že sú povedzme hulváti, tak že nie sú až takí hulváti, a že sa dokážu spojiť pre dobrú vec.
Alena Kánová, paralympijská športovkyňa v stolnom tenise
Čo je pre Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Som rada, že aj na Slovensku sa rozbieha takýto veľký projekt, ktorý spojí celé Slovensko, Európu. Má svoj zmysel a cieľ, zameraný najmä na mladých ľudí, čo im prinesie množstvo skúseností a kontaktov.
Máte osobnú skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou? Ak áno, aká aktivita to bola?
Už od strednej školy som členkou rôznych mimovládnych organizácií, zameraných najmä na zdravotne postihnutých a na šport, či už aktívne alebo pasívne.
Čo vo Vás táto skúsenosť zanechala?
Určite vo mne zanechala veľké skúsenosti do života. Každý projekt bol iný, veľmi poučný, kde sa rozšíril môj obzor. Počas týchto rokov som spoznala množstvo skvelých ľudí s ktorými som doteraz v kontakte.
Prečo by podľa Vás mali/nemali ľudia robiť veci dobrovoľne?
Človek ma dobrý pocit, keď pomôže pre dobrú vec. Spoznala som množstvo dobrovoľníkov z celého sveta, najmä počas paralympiád, kde na post dobrovoľníka museli absolvovať výberové kolá. Títo ľudia si to nesmierne vážili a dali zo seba úplne všetko. Ochota a pomoc bolo cítiť počas celých paralympijskych hier.
Čo pomáha Vám v zdolávaní každodenných radostí a starostí? Máte životné motto, ktorým sa riadite?
Každý deň je iný, a to je na tom najkrajšie. Treba ho prežiť naplno, lebo život je krátky. Klásť si ciele a ísť si za nimi 
, nevzdávať sa.
Katarína Koščová, speváčka a hudobníčka
Čo je pre Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Asi najväčším plusom je nakopnutie ľudí k aktivite. Mnohí by možno radi niečo robili, ale nevedia ako s kým… Túto činnosť nemusia vykonávať len registrované združenia alebo neziskovky, ale môže sa do nej zapojiť ktokoľvek s nápadom, čo môže naštartovať ďalších, ktorí majú chuť nejakým spôsobom niekomu alebo niečomu pomôcť. A veľmi sa mi páči, že aj keď má 72 hodín bez kompromisu celoslovenský rozmer ide v podstate o zaktivizovanie dobrovoľníckej činnosti v miestnych komunitách. Pripomína mi to dôležité eko heslo: Mysli globálne, ale konaj lokálne:)
Máte osobnú skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou? Ak áno, aká aktivita to bola?
Moje dobrovoľnícke aktivity sa zväčša týkali ekologie. Dlhe roky som bola aktívnou skautkou. Chodievali sme čistiť studničky, les, opravovali sme turistické chodníky, organizovali sme zbierky triedeneho odpadu a pod. V súčasnosti už síce aktívne neskautujem, ale každoročne sa zúčastňujem roznášania betlehemského svetla deň pred Vianocami. Nosíme ho do domovov dôchodcov, do nemocníc, do domovov sociálnych služieb… Zároveň sa snažím podporovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie aspoň svojou účasťou na ich benefičných koncertoch a podobných akciách.
Čo vo Vás táto skúsenosť zanechala?
Podľa toho aká to bola skúsenosť. Väčšinou je to pre mňa facka v tom najpozitívnejšom slova zmysle. Keď vidím koľko skvelých krásnych vecí robia ľudia pre druhých je to nesmierne motivujúce:). Vynikajúci pocit mám napríklad z troch koncertov pre prešovskú kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde sa za tri roky podarilo kúpiť niekoľko životzachráňujúcich prístrojov.
Prečo by podľa Vás mali/nemali ľudia robiť veci dobrovoľne?
Myslím, že ak má človek príležitosť, presvedčenie a možnosť niečo zlepšiť, posunúť, či ovplyvniť pozitívnym spôsobom žiadne „nemali“ (v kontexte položenej otázky) neexistuje:) a okrem toho verím, že dostávam len to, čo som dala a ja chcem, aby sa mi diali pekné veci:).
Čo pomáha Vám v zdolávaní každodenných radostí a starostí? Máte životné motto, ktorým sa riadite?
To pekné aj menej pekné okolo mňa riešim s mojou rodinou a kamarátmi. Je to to najviac, čo mám. Čo sa motta týka, tak verím tomu, že všetko má svoj čas, všetko má svoje miesto a význam. A celé sa to krásne a nepredvídateľne prepletá:)
foto: David Suchar
Michal “Štofo” Štofej, Hudba z Marsu
Čo je pre Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Koordinácia dobrovoľníckych aktivít a vzájomná spätná väzba. Ľudia, ktorí sa snažia o dobro, môžu pocítiť, že nie sú v tom sami, je tu kopec iných, ktorým ide o to isté. To je veľká morálna podpora. Zároveň môže byť akcia zviditeľňujúca dobrovoľníctvo inšpiráciou pre ľudí, ktorí s ním skúsenosť zatiaľ nemajú.
Máte osobnú skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou? Ak áno, aká aktivita to bola?
Predminulé leto sme ako skupina dobrovoľníkov zo Slovenska a Čiech boli na jezuitskej misii v Indii, kde sme pomáhali deťom Dalitov – tzv. nedotknuteľných.
Čo vo Vás táto skúsenosť zanechala?
Vedomie, že po sociálnej a materiálnej stránke sa máme v našej krajine veľmi dobre a teda – máme sa s čím deliť. Indovia nás zase obdarili svojím priateľstvom, spontánnosťou a hravosťou.
Prečo by podľa Vás mali/nemali ľudia robiť veci dobrovoľne?
Keď berieme slovo “dobrovoľne” ako protiklad “nasilu”, čo je z prinútenia, nikdy neprinesie také bohaté plody ako to, čo je z dobrej vôle. A keď berieme “dobrovoľne” ako “zadarmo”, bez honoráru, utvrdzujeme sa v tom, že najlepšie veci sú vždy zadarmo a nedajú sa kúpiť žiadnymi peniazmi. S Hudbou z Marsu sme odohrali stovky koncertov v rôznych prostrediach. Na našich vystúpeniach býva sranda, ale málokedy až taká radosť a vitalita, ako keď hráme pre skautov. A to navyše bez alkoholu! Myslím, že to o niečom svedčí.
Čo pomáha Vám v zdolávaní každodenných radostí a starostí? Máte životné motto, ktorým sa riadite?
Vedomie, že je tu stále “Niekto”, kto mi pomáha – na nič nie som sám. Verím, že každý človek má poslanie, ktoré by mal čo najlepšie naplniť využitím talentov, ktoré mu boli dané…
Kristína Svarinská, herečka
Čo sa podľa vás dá stihnúť za 72 hodín?
Za 72 hodín, čiže 3 dni sa dá stihnúť určite veľa vecí. Minimálne spraviť krok k tomu, aby sa niečo robiť začalo. Ak sa niekto rozhodne postaviť si nový dom, pravdepodobne mu na to tých 72 hodín stačiť nebude, ale ak sa rozhodne spraviť zo svojho starého plota nový, myslím, že to by sa mohlo podariť.
Čo Vám napadne, keď sa povie dobrovoľníctvo?
Dobrovoľníctvo pre mňa znamená nenútenosť, snaha pomôcť, zlepšiť, dobrý pocit. Pri dobrovoľníctve človek neočakáva materiálne ohodnotenie, či výhody. Jednoducho má potrebu spraviť isté veci a verí , že tie budú viesť k zlepšeniu.
Máte osobnú skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou? Ak áno, aká aktivita to bola?
Moja osobná skúsenosť s dobrovoľníckou aktivitou nie je nič extra výnimočné. Boli to zbierky pre neziskové organizácie pomáhajúce deťom v núdzi. Inak sa snažím chodiť darovať krv, a to je pre mňa jeden z najväčších životných zážitkov.
Čo vo Vás táto skúsenosť zanechala?
Pocit užitočnosti, človek sa cíti veľmi príjemne, keď vie , že robí dobrú vec. Teda aspoň v to verí. Keď som išla prvý krát darovať krv, nesmierne som sa bála, lebo ako veľa z nás, mala som strach z odberov, ihly, krvi. A práve dobrovoľné darovanie mi pomohlo prekonať tento strach, pretože pocit ,že môžete niekomu zachrániť život je nenahraditeľný.
Prečo by podľa Vás mali/nemali ľudia robiť veci dobrovoľne?
Človek je omnoho kreatívnejší, uvoľnenejší, pokojnejší, keď nie je k činnosti prinútený, ale robí ju sám a s radosťou. Aj výsledok býva zväčša prínosnejší.
Čo je pre Vás najväčším plusom projektu 72 hodín bez kompromisu, ktorý ste sa rozhodli podporiť?
Združuje mladých ľudí, dáva im priestor na sebarealizáciu, možnosť pomôcť svojmu okoliu, ľuďom , ktorí na to často krát sami nestačia. Zamestnáva ich činnosťami, ktoré si môžu sami zvoliť, ktoré ich budú napĺňať a zároveň budú prospešné. Prispieva k rozvoju osobnosti mladých ľudí, k zodpovednosti a môže im ukázať ich možné smerovanie v budúcnosti. Som rada, že môžem vyjadriť svoju podporu projektu, ktorý nenásilnou formou vedie ľudí k záujmu o okolitý život.
Čo pomáha Vám v zdolávaní každodenných radostí a starostí? Máte životné motto, ktorým sa riadite?
Ako vraví moja profesorka: Snažím sa veci robiť tak, aby ma motivovali, a nie demotivovali. Človek by mal myslieť na to , čo v živote chce, a čo dokáže. A nezamýšľať sa nad tým , čo nevie a čo nejde. Keď sa chce, tak sa dá všetko
Povedali o projekte
“... a veľmi sa mi páči, že aj keď má 72 hodín bez kompromisu celoslovenský rozmer ide v podstate o zaktivizovanie dobrovoľníckej činnosti v miestnych komunitách. Pripomína mi to dôležité eko heslo: Mysli globálne, ale konaj lokálne:)”
